Poslanie barda by sme mohli najlepšie vystihnúť pomenovaním Rytier s hudobným nástrojom. Ako je však možné stotožniť hudobníka s rytierom?
Odpoveď je jednoduchá. Predstavme si rytierske zbrane ako napríklad meč, kopia, štít, luk a pod. nie ako vražedné nástroje na šírenie zla, ale ako duchovné schopnosti a cnosti používané na chránenie spravodlivosti a všetkého, čo potrebuje ochranu pred temnotou. V symblickom zmysle je mečom sila slova, kópiou čistota myšlienok, štítom duchovný cit pre spravodlivosť, hradom zas pevné medziľudské vzťahy, tvoriace ochranu pred vonkajším svetom. Pravým rytierom teda nie je ten, kto sa obklopí rytierskymi zbraňami, ale kto v sebe dokáže oživiť schopnosti, ktoré rytierske zbrane symbolizujú. Tak aj bard môže byť rytierom, ak svoj hudobný nástroj používa na šírenie Svetla na zemi. Teda ak sa skrze jeho hudobný nástroj môže navonok prejavovať vnútorná sila čistých duchovných cností.
VÝROBA HUDOBNÝCH NÁSTROJOV
Bardi hrávali na rôznych strunových i sláčikových nástrojoch. Jednou z ciest, ako mohli prehĺbiť svoj vzťah k hudbe, bola vlastnoručná výroba hudobných nástrojov. Pri ich výrobe v sebe rozvíjali vnútornú silu svojho umeleckého prejavu a hlbšie prenikali do vlastností svojich nástrojov.
Bard sa pri výrobe nástroja cítil podobne ako rytier pri kovaní ostria šípov. Tak ako šípy vystreľovali z luku a prerážali pancier protivníka, aj hudobné tóny „vystreľovali“ z hudobného nástroja barda a prerážali hrubú stenu otupenosti poslucháčov, zasahujúc ich city. Výroba hudobného nástroja a kovanie rytierskej zbrane mali teda v symbolickom význame mnoho spoločného. Výroba nástroja bola tiež spojená so sebazaprením, vytrvalosťou a odbornosťou.
BARDI A SPEV
Hra na hudobný nástroj zohrávala v prednese bardov iba sprievodnú úlohu spevu. Bol to práve spev, ktorý mal svojou hĺbkou a silou najviac pôsobiť na poslucháčov. Hudobný prejav bol teda dobrý a vyvážený vtedy, keď nástroj neprekrýval spev, ale ho dopĺňal a umocňoval. Správny náboj mali skôr jednoduché skladby než skladby zložité. Bardi mali teda blízko aj k básnikom. Dokázali vďaka duchovnej námahe vnímať aj nadpozemské deje a boli prostredníkmi vyšších ideálov. Boli zhudobneným svedomím národov, ktoré navštevovali. Svoj prejav vždy vedeli prispôsobiť dobe, v ktorej žili a aj preto sú pre nás inšpirujúcimi vzormi.
RYTIER (báseň)
P. Simuna
Priľnavosť chladnej doby
príťažou bielu hlavu si zdobí.
Kde múdrosť podáva ruku mladosti,
berie si žezlo rozvážnych starostí.
Otvára púť múdrej Knihy pre nové výhľady,
hľa, obetný dar opretý o mohutné základy.
Na základoch Novej doby
cvála Jazdec na bielom koni,
pred Jeho zrakom všetko sa v úcte kloní.
Spanilá jazda prichádza so zbraňou mieru
a na Zem kladie zástavu bielu.
Ajhľa, prichádza Správca všetkých dní!
Do veľkej Knihy si všetko zapísal
a pečaťou svojou to v nej podpísal.
Dáva príkazom zo svojej Moci
položiť ľadový mramor do hlbokej noci.
Už počujem Tvoje žeravé volanie,
ktoré dovolí mi žiť.
Cez železné slová a oceľovú hruď,
česť a sláva, Pane môj, naveky Ti buď!